Trolltunga, či “trolí jazyk” je jedno z miest, kde sme okúsili jeden z najkrajších výhľadov na jazero Ringedalsvatnet v meste Odda.
Cestu sme začali ráno po raňajkách o 10:00. Niekoľkokrát do dňa ide Autobus na parkovisko P2 (druhé pod Trolltungou) z Odda campu. Teda sme cez internet objednali lístky a čakali na zastávke blízko Odda campu.
Musím podotknúť, že cesta autobusom je bohatá na nádherné výhľady.. a aj na vybavenie turistov. Keď sa autobus naplnil a každý turista zložil svoj veľký ruksak do uličky, hodnota vybavenia v tej kope počnúc od drahých ruksakov, karimatiek, stanov a to nevidíme čo všetko je zbalené v tých vakoch, sa šplhala na niekoľko 1000 eur.
Po príchode na parkovisko P2, kde parkovala väčšina áut turistov, sme si chceli rezervovať miesto v mikrobuse na parkovisko P3, ktoré je už na začiatku turistickej trasy. To sme nedomysleli, lebo miesto v mikrobuse si trebalo zarezervovať dopredu. Miesto sa nám neušlo a teda sme si dopriali výšľap 3 kilometre po asfaltovej ceste do riadneho kopca.
To bola jedna z dvoch kondične najnáročnejších častí trasy. Avšak ten výhľad… No posúďte sami 🙂
A cesta od malinkého parkoviska P3 už viedla priamo na Trolltungu cez neupravenú, prírodnú trasu. Maximálne tam bolo natiahnutých zopár lán na pomoc v ťažšom teréne, ale inak nič. Prechádzali sme cez hladké aj ostré kamene, cez blato aj sneh. Veľké stupaky aj po relatívnej rovine. S ľahkým ruksakom to nie je náročná turistika. Paulovi rodičia vyšli hore aj späť za jeden deň v pohode. Mám trasa hore trvala o dosť dlhšie, zastavili sme sa totiž pri jazere kvôli rybám a aj sme postavili stan 4 km pred Trolltungou, aby sme mali súkromie.
(P2-P3 parkovisko: 3 km ; P3- Trolltunga: 11 km ; Tam aj späť: 28 km)
Po príchode na trolltungu treba očakávať dlhý rad turistov, čakajúcich na to, aby sa na trolom jazyku odfotili. My sme však v horách stanovali, tak sme si prišli na vrchol pohodlne večer. Ostali tam len turisti, ktorí tiež stanovali a rad už nebol. Vystriedali sme sa teda pohodlne, bez dlhého státia na slnku a čakania. Dni sú v lete v Nórsku dlhé, fotky ktoré vidíte boli robené cca o 9tej večer (tie z vrchu).
Potom sme išli späť do stanu, po ceste napúšťali vodu z prameňa (rozpustený sneh, voda je tam pitná). Chceli sme si ešte vychutnať večerný výhľad, ale vyhnalo nás obrovský kŕdeľ komárov. Naozaj ich tam bolo veľa. Budúcim cestovateľom odporúčam mať dostatok repelentu alebo mosquito bomb.
Taktiež musím podotknúť, OPAĽOVACÍ KRÉM je POVINNÝ. My sme sa “múdro” rozhodli ho nebrať, aby sme nemali ešte pol kila navyše v batohoch, ktoré už aj tak boli dosť ťažké, a spieklo nás veľmi.
V noci bolo cca 7 stupňov, fúkalo. Spacáky nám stačili slabšie, s komfortom pri 10tich stupňoch, oblečenia sme však mali dostatok.
Ráno sme sa zobudili o pol siedmej, pobalili, zamávali výhľadu a pobrali sa naspäť. Už tak skoro ráno sme cestou späť minuli okolo 100 ľudí, čo boli na ceste za vrcholom. A skoro každý nám pozdravil. Boli sme zrejme jedni z veľmi mála, čo o takej nekresťanskej rannej hodine už išiel dole.
Sranda, míňať ľudí – krátke rukávy, kraťasy, bez trička. Samí fashion killas 😀 A my ako posledný tuláci, bundy, kapucne, šiltovky, pyžamové tepláky a spodky.. Ale, nedalo sa inak. Boli sme spríliš spečení slnkom, aby sme sa opaľovali aj na ďalší deň.
Keď sme prišli na parkovisko P3, odchytili sme vodiča shuttle busu, ktorý viezol turistov hore. Cestou späť nás zobral na parkovisko P2, kde sme “zaparkovali” rovno, kde inde, ako na pive :D. V Active Trolltunga, čo je malý obchod so suvenírmi a tiež ponúkajú rôzne šlužby sprievodcov, lezecké trasy na trolltungu, splavy a pod. Tam sme prečkali hodinu, potom nasadli na autobus do Odda campu. Tam sme zaparkovali, spáchali hygienu, išli nakúpiť, najesť sa a potom už len grilovačka a zaslúžený oddych.
