Vôňa punču a rôzneho jedla? Masy ľudí? Stánky s ručne robenými, aj nerobenými produktami s vianočnou tématikou?
Prirodzene, to všetko si predstavujeme keď sa hovorí o Vianočných trhoch. A najmä, pokiaľ ide o tie vo väčších mestách – medzi ktoré Oslo jednoznačne patrí.
*Glogg: horúci pikantný vínny punč podávaný v škandinávskych krajinách ako vianočný nápoj.
Minuloročný veľký areál s ľadovou plochou pre korčuliarov, tucty stánkov, viacero ohnísk pri ktorých sa ľudia zvykli hriať – zväčša s pohárom horúceho Gloggu v rukách, sme však tento rok márne hľadali.
Kvôli opatreniam sa to zredukovalo na stánok s čokoládami lokálnej značky, jeden nealko, jeden alko stánok (iba s Gloggom), stánok s hotdogmi (max 50% mäsa) a dva stánky so sladkosťami.
Alko stánok už so spomínaným, jediným druhom vína, je ohradený. Podľa mňa obrovská škoda. Taký obyčajný človek v partii šoférov, tehotnej ženy a dvoch nezletilých chce ochutnať lokálnu špecialitku, no nemôže! Hrozí mu totiž, že skončí uväznený za ohradou ako taká osamotená ovca-alkoholik. (Podobnosť s autorkou článku je čisto náhodná. 😀 )
No, nabažili sme sa trhov za hodinu dosýta, tak sme sa vybrali do mesta poobzerať čo sa dalo za bieleho dňa (a ten je tu na severe naozaj krátky).
Keď v roku 2000 Oslo oslávilo 1000. výročie, Eiendomsspar chcel dať mestu darček. Oslo chcelo tigra, a to je to, čo dostali: 4,5-metrového bronzového tigra, ktorý vyrobila Elena Engelsen.
Prečo tiger?
Dôvodom, prečo Oslo chcelo tigra, je prezývka mesta Tigerstaden („Mesto tigra“), ktorú väčšina Nórov pozná. Názov pravdepodobne prvýkrát použil nórsky básnik Bjørnstjerne Bjørnson. Jeho báseň „Sidste Sang“ z roku 1870 popisuje boj medzi koňom a tigrom; tiger predstavujúci nebezpečné mesto a kôň bezpečnú krajinu.
Odvtedy je Oslo známe ako „Mesto tigra“, ale v dnešnej dobe to nemusí byť nutne myslené ako negatívna vec. „Tiger City“ môže byť skôr vzrušujúcim a aktívnym miestom než nebezpečným. Zdroj
Veľkoplošné okná na úrovni ulice poskytujú verejnosti výhľad na skúšky a workshopy. Interiér budovy je prevažne dubový a hlavná sála má tvar podkovy, ktorá pripomína klasické divadlá z minulosti. Opera je navrhnutá nórskou architektonickou spoločnosťou Snøhetta a získala niekoľko prestížnych ocenení.
Nórska národná opera a balet ponúka bohatý a pestrý program z troch scén: Hlavná budova (1369 miest), Druhý dom (400 miest) a Štúdio (200 miest). Strecha a areál opery sa používajú aj na koncerty. Zdroj
She Lies (nórsky: hun ligger) je verejné súsošie Moniky Bonvicini vyrobené v r. 2010 z nehrdzavejúcej ocele a sklenených panelov s rozmermi približne 12 m x 17 m x 16 m vedľa opery v Osle , v Nórsku.
Je to stála inštalácia, plávajúca na vode vo fjorde na betónovej plošine, stúpajúca 12 metrov nad vodnú hladinu. Socha sa otáča okolo svojej osi v súlade s prílivom a vetrom. Ponúka meniace sa zážitky prostredníctvom odrazov od vody a jej priehľadných povrchov. Zdroj
Budova je v neoklasicistickom štýle s fasádou zo štukovej tehly a bola dokončená v roku 1849.
Palác zo všetkých strán obklopuje park, ktorý sa vyznačuje sa trávnatými plochami, majestátnymi stromami, malými rybníkmi a sochami. Zdroj
Hovedscenen, nádherné hlavné pódium, bolo postavené v roku 1899, v rovnakom roku ako divadlo. Pôvodne malo hlavné pódium 1 268 miest na sedenie, po rôznych úpravách sa však teraz počet znížil na 741. Zdroj